Príspevok na rekreáciu: Kompletný sprievodca pre účtovné a daňové účely (zmeny od 1.1.2025)

Príspevok na rekreáciu: Kompletný sprievodca pre účtovné a daňové účely (zmeny od 1.1.2025)

Obsah:

1. Úvod
2. Právny základ a dôležité legislatívne zmeny
3. Povinnosť a dobrovoľnosť poskytovania príspevku na rekreáciu
4. Výška príspevku a jeho výpočet
5. Nárok na príspevok – základné podmienky
6. Rozšírenie príspevku aj na rodiča zamestnanca
7. Oslobodenie príspevku od dane z príjmov
8. Podmienky daňovej uznateľnosti u zamestnávateľa
9. Oprávnené výdavky na rekreáciu
10. Účtovné doklady a ich náležitosti
11. Rekreačný poukaz ako forma poskytnutia príspevku
12. Príspevok zo sociálneho fondu
13. Rekreačný príspevok pre SZČO
14. Podmienky uplatnenia nákladov (výdavkov) na rekreáciu pre SZČO
15. Najčastejšie otázky z praxe
16. Zhrnutie a praktické odporúčania

1. Úvod

Príspevok na rekreáciu sa na Slovensku stal zaujímavým benefitom pre zamestnancov a zároveň témou, ktorá ovplyvňuje účtovné a daňové postupy zamestnávateľov i samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Tento benefit podporuje domáci cestovný ruch, motivuje ľudí k aktívnemu oddychu a prispieva k ich regenerácii. Pre účtovné firmy je príspevok na rekreáciu dôležitou témou, keďže sa spája so správnym uplatňovaním daňových výdavkov, oslobodením od dane u zamestnanca, aj s precíznym vedením účtovníctva v súlade s platnou legislatívou.

Od 1. januára 2025 dochádza k niekoľkým legislatívnym zmenám, ktoré rozširujú možnosti čerpania príspevku. Kľúčovými bodmi je zahrnutie rodiča zamestnanca medzi oprávnené osoby, uplatňovanie príspevku u zamestnávateľa i v prípade, ak ide o dobrovoľné poskytnutie príspevku v menších firmách (do 49 zamestnancov), či osobitné pravidlá pre SZČO. Všetky tieto aspekty si v článku prejdeme postupne, aby ste ako účtovná firma vedeli správne poradiť svojim klientom a zaistiť kompletnú administratívu okolo príspevkov na rekreáciu.

2. Právny základ a dôležité legislatívne zmeny

Základná úprava príspevku na rekreáciu je obsiahnutá v § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) a v daňových zákonoch (predovšetkým zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej len „ZDP“). Od 1. januára 2019 bola zavedená možnosť, resp. povinnosť pre určité kategórie zamestnávateľov, poskytovať príspevok na rekreáciu. Zákon č. 172/2024 Z. z. (schválený Národnou radou SR 12. júna 2024) priniesol ďalšie rozšírenie:

• Upravil sa rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu.
• Rozšírila sa možnosť uplatniť príspevok aj na rekreáciu rodiča zamestnanca, a to dokonca i v prípade, že samotný zamestnanec sa rekreácie nezúčastní.
• Prehĺbili sa pravidlá týkajúce sa formy dokladov a označenia zamestnanca na účtovných dokladoch.

Z hľadiska daňového je najvýznamnejšie ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ktoré rieši oslobodenie príspevku na rekreáciu od dane. Zároveň v § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP a § 19 ods. 2 písm. w) ZDP nachádzame predpisy ohľadom daňovej uznateľnosti tohto príspevku ako nákladu u zamestnávateľa, resp. u SZČO.

Legislatívne zmeny účinné od 1. januára 2025 sú zamerané nielen na zvýšenie turizmu, ale aj na posilnenie rodinných väzieb, keďže do okruhu oprávnených osôb pribúdajú rodičia zamestnanca.

3. Povinnosť a dobrovoľnosť poskytovania príspevku na rekreáciu

Zákonník práce upravuje povinnosť poskytovať príspevok na rekreáciu len pre zamestnávateľov s priemerným evidenčným počtom 50 a viac zamestnancov. Ten, kto zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, musí na žiadosť zamestnanca (po splnení všetkých zákonných podmienok) príspevok poskytnúť. Zamestnávatelia s 49 a menej zamestnancami takúto povinnosť nemajú, no môžu sa rozhodnúť príspevok dobrovoľne poskytovať. Aj v takom prípade, ak ho poskytnú, musia postupovať podľa rovnakých podmienok – najmä v rozsahu výšky príspevku či oprávnených výdavkov.

Dobrovoľný príspevok: Hoci menšie firmy (do 49 zamestnancov) nie sú viazané poskytnúť príspevok, ak sa tak rozhodnú, môžu si nárokovať daňovú uznateľnosť týchto výdavkov. To je dôležité najmä pre účtovné firmy, pretože je potrebné správne uchopiť situáciu a aplikovať zákonné pravidlá rovnako, ako pri povinných príspevkoch.

4. Výška príspevku a jeho výpočet

§ 152a ods. 1 Zákonníka práce určuje, že príspevok na rekreáciu predstavuje 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne však do výšky 275 EUR na kalendárny rok (pre jedného zamestnanca). Pri zamestnancovi s dohodnutým kratším pracovným časom sa tento strop zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Príklady výpočtu:

• Ak zamestnanec vynaloží na oprávnené výdavky 500 EUR, 55 % z tejto sumy je 275 EUR, čo je presne maximálna hranica. Zamestnanec teda dostane 275 EUR príspevok (ak pracuje na plný úväzok).
• Ak pracuje na 50 % úväzok, najvyššia možná suma príspevku bude 137,50 EUR (50 % z 275 EUR).

Zamestnanec môže príspevok čerpať postupne na viac rekreácií v tom istom roku, nesmie však presiahnuť ročný limit 275 EUR (prípadne primerané krátenie pri skrátenom úväzku).

5. Nárok na príspevok – základné podmienky

Aby zamestnanec získal nárok na príspevok na rekreáciu, musí byť u zamestnávateľa v nepretržitom pracovnom pomere aspoň 24 mesiacov. Splnenie sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Ak teda k začiatku rekreácie ešte zamestnanec nemá potrebných 24 mesiacov, nárok na príspevok mu vznikne až vtedy, keď bude mať splnenú túto lehotu (napr. na rekreáciu v neskoršom termíne).

Zároveň platí:

• Zamestnanec, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke, nárok nestráca.
• Zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie nárok na príspevok nemá.
• Pracujúci na dohody (Dohoda o vykonaní práce, Dohoda o brigádnickej práci študenta atď.) nárok na príspevok nemajú.

Ak má zamestnanec dvoch rôznych zamestnávateľov a u oboch spĺňa podmienky (24 mesiacov, 50+ zamestnancov, resp. dobrovoľný príspevok), príspevok si môže uplatniť len u jedného. V opačnom prípade by bol jeden z poskytnutých príspevkov v rozpore so Zákonníkom práce a nemohol by byť oslobodený od dane.

6. Rozšírenie príspevku aj na rodiča zamestnanca

Jednou z najzásadnejších zmien od 1. januára 2025 je možnosť použiť príspevok aj na rekreáciu rodiča zamestnanca, a to:

• so spoločnou účasťou zamestnanca (rodič ide na rekreáciu spolu so zamestnancom), alebo
• bez účasti samotného zamestnanca.

Ak sa rekreácie zúčastní len rodič zamestnanca, zamestnanec musí zamestnávateľovi preukázať, že výdavky najprv zaplatil jeho rodič a zamestnanec mu ich preukázateľne preplatil. Následne môže žiadať o príspevok v intenciách 55 % (max. 275 EUR).

Kto sa považuje za rodiča?

• Ide výlučne o biologického rodiča alebo osvojiteľa (teda osobu, ktorá zamestnanca adoptovala).
• Nie je možné považovať za rodiča manžela/manželku biologického rodiča, pestúna či opatrovníka, ak nie je uvedený v rodnom liste.
• Zamestnávateľ môže požadovať dôkaz v podobe rodného listu zamestnanca alebo iného dokladu (pri zahraničných dokladoch obdobný dôkaz).

Maximálne 275 EUR pre zamestnanca ročne
Zamestnanec si môže v rámci jedného roka „rozdeliť“ príspevok – napríklad časť využiť na vlastnú rekreáciu a zvyšok na rekreáciu rodiča, pričom celková suma nesmie presiahnuť 275 EUR (alebo príslušne krátenú sumu pri čiastočnom úväzku).

7. Oslobodenie príspevku od dane z príjmov

Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP sú tieto príspevky oslobodené od dane, ak sú splnené zákonné podmienky Zákonníka práce. Oslobodenie sa však nevzťahuje na prípady, keď si zamestnanec príspevok neoprávnene uplatní u dvoch zamestnávateľov alebo nedodrží iné podmienky stanovené v § 152a Zákonníka práce.

Znamená to, že ak je všetko v poriadku (napr. počet prenocovaní, oprávnené výdavky, zamestnanec splnil 24 mesiacov a predložil doklad s označením zamestnanca), príspevok na rekreáciu pre zamestnanca sa nebude zdaňovať ani zahŕňať do vymeriavacích základov na zdravotné a sociálne poistenie.

8. Podmienky daňovej uznateľnosti u zamestnávateľa

Z hľadiska daňového výdavku zamestnávateľa sú rozhodujúce nasledovné predpisy:

• § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP – príspevky na rekreáciu sú u zamestnávateľa daňovým výdavkom v rozsahu, v akom sú poskytnuté podľa Zákonníka práce (t. j. 55 % z oprávnených výdavkov, max. 275 EUR).
• Ak má zamestnávateľ 49 a menej zamestnancov a rozhodne sa príspevok dobrovoľne poskytnúť, tiež si ho môže uplatniť do daňových výdavkov za rovnakých podmienok.

Dôležité je, že zamestnávateľ nemôže sám určiť nižší limit (napr. 150 EUR miesto 275 EUR) – keď sa pre poskytovanie rozhodne (alebo je povinný), musí rešpektovať zákonom stanovenú hranicu. V praxi to znamená, že ak sa rozhodne vyhovieť žiadosti zamestnanca o príspevok, je povinný poskytnúť 55 % z oprávnených výdavkov, max. 275 EUR.

9. Oprávnené výdavky na rekreáciu

Zákonník práce v § 152a ods. 4 vymedzuje, čo sa považuje za oprávnené výdavky:

1. Služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR.
2. Pobytový balík (ubytovanie aspoň na dve noci a stravovacie alebo iné služby súvisiace s rekreáciou) na území SR.
3. Ubytovanie aspoň na dve noci na území SR, prípadne doplnené o stravovacie služby.
4. Organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia pre dieťa zamestnanca počas školských prázdnin na území SR (napr. letné tábory).

V § 152a ods. 5 Zákonníka práce sa upravujú náklady na ďalšie osoby (manžel, dieťa, iná osoba žijúca v spoločnej domácnosti) vo vzťahu k zamestnancovi, ale aj náklady, ktoré vznikli rodičovi zamestnanca (prípadne manželovi/manželke rodiča zamestnanca a deťom zamestnanca), pokiaľ sa zúčastňujú rekreácie spolu s rodičom či so samotným zamestnancom.

Počet prenocovaní: Nevyhnutným predpokladom je aspoň dvojnočný pobyt na území Slovenskej republiky. Nemôže ísť o jednodňové či jednonocové pobyty.

Detské tábory: Pokiaľ ide o detský tábor zasahujúci do obdobia, kedy ešte neskončil školský rok, treba vedieť, že oprávnené sú len tie dni, ktoré pripadajú už na prázdniny. Ak je tábor načasovaný na prelome školského roka, do oprávnených výdavkov sa započíta iba tá časť, ktorá sa týka prázdnin.

10. Účtovné doklady a ich náležitosti

Kľúčovou požiadavkou je, aby zamestnanec predložil doklady obsahujúce označenie zamestnanca. Bez toho nemožno príspevok poskytnúť ako oslobodený od dane.

Ako vyzerá vhodný doklad?

• Musí byť zrejmé, kto služby poskytol (napr. hotel, penzión, cestovná kancelária).
• Musí obsahovať identifikáciu zamestnanca (meno, priezvisko) a prípadne aj ostatných osôb, ktoré sa pobytu zúčastnili (manžel, dieťa, rodič).
• Obsahuje popis poskytnutých služieb (ubytovanie, stravovanie, pobytový balík, vstup do wellness centra, atď.), ich cenu, dátumy ubytovania (najmä termín od-do), dátum úhrady za pobyt a číslo dokladu vystavovateľa.

Častým prípadom je, že zamestnanec predloží doklad z registračnej pokladnice (ERP), na ktorom však chýba meno zamestnanca. V takom prípade je nutné priložiť ešte ďalší dokument (napr. faktúra, hotelový účet), kde bude meno zamestnanca uvedené. Až kombinácia týchto dokladov dáva zamestnávateľovi právny základ pre uznanie príspevku.

Voucher z portálu sprostredkujúceho ubytovanie (napr. rezervačný portál) sa považuje skôr za objednávku, nie je plnohodnotným účtovným dokladom pre príspevok na rekreáciu. O konečnej realizácii a zaplatení pobytu s uvedením zamestnanca musí svedčiť vyúčtovací doklad z ubytovacieho zariadenia či cestovnej kancelárie.

Lehota 30 dní: Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce je zamestnanec povinný predložiť účtovné doklady do 30 dní od skončenia rekreácie. Ak túto lehotu nedodrží, nie je to automaticky dôvod nevyplatiť príspevok, zákon naďalej umožňuje príspevok ako taký poskytnúť a uplatniť oslobodenie. Pre istotu je však lepšie, aby zamestnanec termín dodržal, aby neprišlo k zbytočným pochybnostiam.

11. Rekreačný poukaz ako forma poskytnutia príspevku

Zamestnávateľ môže príspevok poskytnúť priamo (teda zamestnanec zaplatí a následne mu zamestnávateľ príspevok preplatí) alebo môže využiť rekreačné poukazy podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.

Rekreačný poukaz sa:

• Vydáva pre konkrétneho zamestnanca (fyzickú osobu).
• Je neprenosný s výnimkou prenosu na rodiča držiteľa poukazu.
• Platí do konca daného kalendárneho roka.

Ak zamestnávateľ poskytuje príspevok formou rekreačného poukazu, aj tu musí vedieť, kedy zamestnanec začal rekreáciu a či spĺňa všetky podmienky. Ak držiteľ poukazu plánuje, aby ho využil rodič, je nutné doložiť preukázanie vzťahu (rodič – dieťa). Taktiež platia rovnaké limity (55 %, do 275 EUR).

Z účtovného hľadiska sa pri poukazoch rieši zúčtovanie so spoločnosťou, ktorá poukazy zabezpečuje (t. j. firma, ktorej zamestnávateľ zaplatí predom istú hodnotu poukazov). Dôležité je dohodnúť si zmluvné podmienky, kedy a ako sa nevyužité poukazy vyúčtujú.

12. Príspevok zo sociálneho fondu

Niektorí zamestnávatelia poskytujú na rekreáciu príspevky aj nad rámec zákonného limitu, pričom často siahajú do prostriedkov sociálneho fondu. V takom prípade:

• Sumy nad 275 EUR ročne (resp. 55 % z oprávnených výdavkov) pre zamestnanca sú považované za zdaniteľný príjem zamestnanca.
• Táto časť už nie je oslobodená od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.

Sociálny fond ako taký umožňuje viac foriem sociálnej politiky, no platí, že čo presiahne zákonný limit, stáva sa pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.

13. Rekreačný príspevok pre SZČO

Okrem zamestnancov môžu využívať príspevok na rekreáciu aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Zákon o dani z príjmov totiž v § 19 ods. 2 písm. w) ZDP umožňuje daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (t. j. príjem z podnikania, napríklad živnostníci, alebo z inej SZČ činnosti), ktorí vykonávajú túto činnosť nepretržite aspoň 24 mesiacov, uplatniť si do daňových výdavkov 55 % z oprávnených výdavkov do výšky 275 EUR ročne. To platí, ak:

1. SZČO si sám/sama zaplatil(a) rekreačný pobyt.
2. Nebol mu poskytnutý príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa (t. j. nie je zároveň zamestnanec, ktorý už čerpal príspevok).

14. Podmienky uplatnenia nákladov (výdavkov) na rekreáciu pre SZČO

Aby SZČO mohla uplatniť príspevok na rekreáciu ako daňový výdavok, musia byť splnené tieto základné požiadavky:

1. Neprerušený výkon činnosti aspoň 24 mesiacov: Ak živnostník podniká napríklad len 18 mesiacov, zatiaľ nemôže uplatniť príspevok.
2. Oprávnené výdavky musia spĺňať definíciu podľa § 152a Zákonníka práce: Rovnako ako pri zamestnancoch, musí ísť o služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním aspoň na dve prenocovania, pobytové balíky, rekreačné tábory pre deti, atď.
3. Preukázateľne vynaložené náklady: SZČO musí byť na účtovnom doklade označený ako tá osoba, ktorá pobyt využila (prípadne pre svoje deti, manžela/manželku).
4. Nepoberal príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa: V prípade, že SZČO je súbežne zamestnancom, môže mať príspevok len raz – buď u zamestnávateľa, alebo vo svojej SZČO daňovej evidencii.

Rozšírenie na rodiča SZČO?
Platí tu obdobná logika ako pri zamestnancoch, avšak len v prípade, že SZČO tieto výdavky reálne uhradila (t. j. rodič zaplatil a SZČO mu to preukázateľne uhradila naspäť). Je nutné zdôrazniť, že ak výdavok preukázateľne neniesol samotný daňovník, ktorý má príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, nie je možné ho zahrnúť do daňových výdavkov.

15. Najčastejšie otázky z praxe

15.1. Môže si zamestnanec uplatniť príspevok na rekreáciu dvakrát za ten istý kalendárny rok, ak pracuje pre dvoch zamestnávateľov?

Nie, zákon to neumožňuje. Zamestnanec si môže vybrať, u ktorého zamestnávateľa príspevok uplatní. Ak by si neoprávnene uplatnil príspevok u oboch, druhý príspevok by nebol oslobodený od dane.

15.2. Môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi príspevok nad 275 EUR?

Môže, ale časť nad zákonným limitom bude pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Takisto zamestnávateľ môže čerpať prostriedky sociálneho fondu, no nad rámec 275 EUR to už nebude oslobodené.

15.3. Čo v prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer uprostred roka, no príspevok mu bol vyplatený vopred?

Ak zamestnanec v čase vyplatenia príspevku spĺňal všetky podmienky (24 mesiacov odpracovaných, dohodnutý termín rekreácie), a následne ukončí pracovný pomer, nevyžaduje sa vrátenie príspevku. Zákon neukladá povinnosť príspevok dodatočne zdaniteľniť ani pýtať ho naspäť.

15.4. Aké služby možno považovať za „iné služby súvisiace s rekreáciou“?

Môže ísť o wellness, skipas, športovo-rekreačné služby, parkovanie pri ubytovaní, sprievodcovské služby a podobne. Vždy ale musia byť poskytnuté v spojení s ubytovaním na aspoň dve prenocovania v SR.

15.5. Sú poplatky za storno alebo poplatky za zviera oprávneným výdavkom?

Nie, storno poplatky a poplatky za zviera Zákonník práce nepovažuje za výdavky súvisiace so samotnou rekreáciou. Zamestnanec si ich nemôže uplatniť do oprávnených výdavkov.

15.6. Aké doklady potrebuje SZČO, aby mohla výdavok na rekreáciu zahrnúť do daňových výdavkov?

Rovnako ako zamestnanec musí mať doklad s uvedením svojho mena (príp. mená osôb, na ktoré si uplatňuje výdavky), popis služieb (ubytovanie, termíny, cena) a dátum úhrady. Ak sa rekreácie zúčastnil len rodič SZČO, potom SZČO musí preukázať, že tieto výdavky uhradil rodič a SZČO mu to preplatila.

16. Zhrnutie a praktické odporúčania

Príspevok na rekreáciu sa stal etablovaným nástrojom podpory zamestnancov, ktorý je zároveň využiteľný aj pre SZČO. Od 1. januára 2025 sa možnosť čerpania príspevku rozširuje aj na rekreačné výdavky rodiča zamestnanca (alebo rodiča SZČO), čo otvára ďalšie možnosti rodinného turizmu a podpory domácich pobytov.

Pre účtovné firmy je kľúčové vedieť sa orientovať v nasledovných bodoch:

1. Kto má povinnosť a kto môže dobrovoľne príspevok na rekreáciu poskytovať:Povinnosť priemerne 50 a viac zamestnancov, dobrovoľnosť 49 a menej.
2. Výška príspevku:55 % z oprávnených výdavkov, najviac 275 EUR ročne na zamestnanca/SZČO.Krátenie pri kratšom úväzku.
3. Zákonné podmienky:Neprerušený pracovný pomer aspoň 24 mesiacov (zamestnanec).Neprerušené podnikanie 24 mesiacov (SZČO).Rekreácia aspoň na dve prenocovania alebo viacdenné aktivity pre deti počas prázdnin.
4. Oslobodenie od dane:Príspevok je oslobodený, ak sú splnené všetky zákonné náležitosti (najmä označenie zamestnanca na doklade, limit 275 EUR, oprávnené výdavky).Pri vyššom príspevku ako 275 EUR je rozdiel zdaniteľný.
5. Účtovné doklady:Musia obsahovať meno zamestnanca či iný identifikátor.Ubytovacie zariadenie (resp. cestovná kancelária) musí potvrdiť, že pobyt bol skutočne zrealizovaný.
6. Rozšírenie na rodiča:Aj rodič zamestnanca môže absolvovať rekreáciu namiesto samotného zamestnanca.Zamestnanec potom rodičovi výdavky preplatí a tie si následne uplatní v práci.
7. SZČO a príspevok na rekreáciu:55 % do 275 EUR ročne do daňových výdavkov, ak spĺňa 24 mesiacov nepretržitej činnosti a výdavky preukázateľne uhradil.

Praktické tipy:

• Dodržiavať 30-dňovú lehotu na predkladanie dokladov, aby mal zamestnávateľ jasno v tom, že sú všetky náležitosti splnené načas.
• Skontrolovať, či je na účtovnom doklade uvedené meno zamestnanca (alebo aspoň doplňujúci doklad). Bez tohto údaja nie je možné príspevok uznať ako oslobodený od dane.
• Upozorňovať zamestnancov, že príspevok na rekreáciu môžu čerpať len raz ročne, aj keď pracujú vo viacerých zamestnaniach.
• Pri dobrovoľnom príspevku menších zamestnávateľov (do 49 zamestnancov) platia rovnaké pravidlá ako pri povinnej forme. Ak ho raz poskytujú, musia rešpektovať zákonné podmienky.
• V prípade rekreačných poukazov dohodnúť so sprostredkovateľskou firmou, kedy dôjde k vyúčtovaniu, a zistiť, či zamestnanec či rodič zamestnanca poukaz naozaj využil.
• Pri SZČO nezabúdať skontrolovať, či nepotvrdzuje čerpanie príspevku na rekreáciu aj ako zamestnanec, prípadne či spĺňa 24 mesiacov výkonu činnosti.

Napokon, častým zdrojom nezrovnalostí býva situácia, keď zamestnanec predloží doklady až po uplynutí 30 dní, alebo keď nie je jasné, aké služby spadajú do „rekreačných služieb spojených s ubytovaním“. Dobrý vnútorný predpis zamestnávateľa či vzorové smernice účtovnej firmy môžu pomôcť zadefinovať pravidlá jasne, aby príspevok na rekreáciu plnil svoj účel a bol zároveň legislatívne v súlade.

Záverečné slovo:
Príspevok na rekreáciu je nástroj s viacerými prínosmi – od podpory domáceho cestovného ruchu cez motiváciu zamestnancov až po posilnenie rodinných vzťahov. Pre firmy, ktoré majú v priemere 50 a viac zamestnancov, je príspevok zákonnou povinnosťou; menšie podniky ho môžu poskytnúť dobrovoľne. S príchodom roku 2025 sa navyše do právneho režimu zapája aj rodič zamestnanca, čo zvyšuje dôležitosť dôslednej administrácie a kontroly náležitostí účtovných dokladov.

Účtovné firmy by mali klientov upozorňovať na limity, spôsob výpočtu, na nutnosť označenia zamestnanca, ako aj na legislatívne novinky, ktoré priniesla novela. Dôsledné uplatňovanie týchto pravidiel zaistí, že sa príspevok stane nenapadnuteľným a správne oslobodeným od dane, respektíve uznaným nákladom. Navyše, jeho rozšírenie pre rodičov môže prispieť k ešte väčšej atraktivite tohto benefitu, čo je v konkurencii na trhu práce nepochybne dôležitým prvkom.